Lily of the valley

Lily of the valley

Menu

Boston baby


Zdravím vospolok! Začínam sa zlepšovať a som tu častejšie, ale keď mne sa tak nechce. Je toho tak veľa čo Vám chcem povedať, ale som tak zaneprázdnená ničnerobením až nestíham, ale čo pre naše publikum človek nespraví. Takže bola som až na 2 veľké, dlhé dni v Bostone. Ani som si nestihla uvedomiť, že som tam, pretože som Boston poriadne nevidela. Keďže Sammy končí školu tento rok, chodia sa pozerať na rôzne univerzity a Boston bol jednou zo zastávok. V prvý deň sme išli ráno o 8 s ferry do New London a odtiaľ trvala cesta do Bostonu 2 hodiny. Prišli sme rovno k univerzite, kde sme mali prehliadku asi 3 hodiny až sme nakoniec po celej ceste a prehliadke boli takí unavení, že sme išli rovno do hotelu. Priamo v hoteli sme mali Starbucks a hneď za rohom Cheescake Factory, takže som neustále opakovala „Am I in heaven?“ Na druhý deň sme mali byť o 10:15 na druhej univerzite Brendais (konečne viem ten názov), kde sme mali prehliadku asi do 12 a tak sme sa ponáhľali naspäť, aby sme stihli ferry o 3. Takže samotný Boston som nemala šancu vidieť, jediným spôsobom bolo okno. 
O tomto som Vám ani nechcela písať, pretože to nestojí za veľa, ale chcem Vám porozprávať o mojom veľkom pobúrení z ich školského systému. Ani neviem, ako sa mám slušne vyjadrovať. Okej takže… na Slovensku náš školský systém vyzerá tak, že končíme strednú školu ako 18-19-20 ročný a po strednej máme za úlohu si vybrať naše budúce povolanie, čo pre niektorých ľudí nie je jednoduché. V Amerike končia strednú školu ako 17 ročný a jediné čo majú za úlohu je vybrať si univerzitu, kde chcú byť ďalšie 4 roky ich života. Pre nich je veľmi ťažké vybrať si tú správnu školu a neviem si predstaviť robiť také rozhodnutie, tak skoro, ale stále to nie je životné rozhodnutie. Keď idú na univerzitu alebo v ich jazyku college môžu si vybrať veci, ktoré ich bavia. Ľudia, ktorí nám tam robili prehliadky vraveli, že študujú napríklad biológiu, žurnalistiku a herectvo v jednom alebo politiku, chémiu a hudbu v jednom. Jednoducho študujú veci, ktoré ich bavia, aj keď dohromady nedávajú žiadny zmysel. Nakoniec si môžu vybrať to čo im z toho dáva najväčší zmysel. Tie školy vyzerajú neskutočne dobre, sú to veľké campusy až by som bola povedala, že to je ich mestečko. Majú vlastnú políciu, parky, knižnice, reštaurácie,môžu si požičať notebooky či kamery zadarmo. Tí čo chcú študovať fotografovanie či filmovanie majú dostupné photoshopy, kamery, programy, štúdia. Viem, že to nie je zadarmo, ako zadarmo, pretože platia okolo 50.000 dolárov ročne, čo sú neskutočne nepredstaviteľné peniaze, no tak či tak to tu funguje tak bežne, čiže si to očividne veľa ľudí vie dovoliť. Oni majú na univerzite toľko veľa možností, my máme len jednu, ktorou sa musíme špecializovať. Po tejto štvorročnej univerzite si môžu vybrať to čo ich najviac bavilo a idú na vysokú školu, kde študujú už iba 2 roky ich špecializovanie. Neviem či to všetko dáva taký zmysel, ale keď som toto všetko videla zostala som úplne deprimovaná koľko možností tu majú a o koľko jednoduchšie to tu je. Slovensko je vážne dosť pozadu. Na druhej strane moja rodina, ktorá tu žije, študovala na Slovensku a majú zamestnanie tu. Tak si zarobia krásne peniaze za ich prácu, až by som povedala, že veľmi veľké, takže možno je jedno kde študujete, dá vám to rovnaké príležitosti a rovnakú vzdelanosť aj keď možno nie až tak celkom. Nemôžem to až tak porovnávať, pretože nežijem tu a neviem aké to skutočne je, ale moja sánka padala zakaždým, keď povedali koľko toho majú a čo ich školy ponúkajú. Zamilovala som si to tu jednoducho a je mi ľúto, že to nemôže viac ľudí zažiť na vlastnej koži a hlavne to vidieť, boli by ste veľmi prekvapení, ako to tu všetko chodí. 

2 comments

Anonymný

Ahooj, naozaj super clanok, mozem sa ta spytat aky lak mas na nechtoch lebo taky sa uz snazim dlhsiu dobu zohnat a vyzera uuzasne 🙂

Daisy Lily

60 seconds od Rimmel London 🙂

Leave a reply