Lily of the valley

Lily of the valley

Menu

First week random


Prvý týždeň v Amerike je za mnou a už by bolo asi na čase Vám aj niečo napísať, pretože prvé dojmy sú dosť podstatné. Takže som sa rozhodla, že Vám urobím random čo znamená, že tu dám všetko čo ste zatiaľ videli, ale hlavne nevideli. 

Prvé dva dni sa nedialo takmer nič, len sme oddychovali, spamätávali sa z posunu času a jedli, samozrejme. Na 3. deň sme išli na sushi, truffles, pláž, zmrzlinu a nakoniec sme mali pool party. Sushi nedopadlo vôbec podľa mojich predstáv, jednoducho nejem a zároveň nemám rada ryby. Oni z toho boli dosť prekvapení, pretože sushi milujú. Až na mňa pozerali zabijackým pohľadom. Keďže milujem čokoládu, truffles boli tou správnou voľbou. Povedala by som, že v našom jazyku sú to pralinky alebo niečo na ten spôsob. Pláž nebola takou klasickou plážou, boli tam skôr 3 metre piesku, no tak či tak tam bolo krásne. Na pláž po nás prišla teta, ktorá nás zobrala na zmrzlinu do Carvel. Poviem to jednoducho americky- Oh my God!!! Lepšiu zmrzlinu som asi ešte nejedla, nie len, že skvelo vyzerala, ale aj skvelo chutila. Keď sme prišli domov mali sme pool party, pretože prišla celá rodina z Kanady a z NYC , takže sme sa po veľmi dlhom čase opäť všetci videli. Táto pool party sa vlastne tiahla ďalšie 2 dni. 😀 Taktiež sme boli na pláži s veľkými vlnami ako z amerických filmov. Momentálne sme v Bostone a mám ten najkrajší výhľad aký by som mohla mať, ale o tom neskôr v ďalšom príspevku. Takto nejako vyzeral môj prvý týždeň v Amerike a začína to byť čím ďalej tým lepšie. 
Čo sa týka prvých dojmov vo svete za veľkou mlákou…sú skôr ohromujúce než sklamané. Tento svet je completely different. Všetko je tu úplne naopak. Ľudia sa na seba usmievajú a zdravia si. Len tak sa pri tebe zastavia a povedia ti, že máš pekné tričko, spýtajú sa ako sa máš. Všetko je tu 10-krát väčšie, bezpečnejšie, lepšie, modernejšie. Je tu úplne bežné, že človek drží v ruke iphone a macbook.Nikto na Vás nezazerá, myslím si, že ľudia sú tu viac sami sebou. Na druhej strane mám pocit, že mnohí si veľa vecí nevážia, jednoducho si neuvedomujú v akom svete žijú a čo majú pred nosom, koľko možností im tento svet ponúka. Majú veci či výrobky od a po z, o ktorých nemáme my na Slovensku ani šajnu, že existujú. Je jasné, že si to až tak neuvedomujú ako ja, pretože sa tu narodili, tento svet poznajú od narodenia, tak ako my si možno nevážime to čo máme, ako napríklad ľudia niekde v Afrike, ale niekedy ma ich ľahostajnosť dostáva do kolien. Jednu jedinú vec, ktorú si všetci do jedného vážia je ich krajina. Sú na ňu nekonečne hrdí a to sa mi páči. Všade visia vlajky (dnes po ceste sme ich napočítali presne 200) čo je jednoducho insane. Slovensko je jednoducho veľmi vzdialené od tohto sveta, nie len kilometrami či spôsobom života sú to predovšetkým ľudia. Ľudia vždy boli, sú a budú tým najťažším orechom na rozlúsknutie a možno, keď sa staneme viac ľudskejšími a menej zazerajúcimi či príliš ustarostenými pohneme sa raz na takú úroveň, ako je tu. Nechce sa mi odísť z takéhoto bezstarostného života späť na Slovensko…




0 comments

Here is no comments for now.

Leave a reply