Lily of the valley

Lily of the valley

Menu

First Day in Paris

Taaak a je to tu, dnes vám zrekapitulujem prvý deň môjho výletu do Francúzska, ktorý síce nebude plný fotiek, pretože v prvý deň sme toho videli asi najmenej, ale keby som to spájala aj s druhým, tak by toho bolo naopak príliš veľa. 

Do Paríža som išla so školou na suma sumárum 4 dni plus 2×24 hodinová cesta, čo nebolo veľmi príjemné, už len z toho dôvodu, že vkuse len sedíte a púšťajú vám nudné filmy a vaša strava je závislá od keksov. Po príchode do mesta sme už mali boľavé zadky, vonku bolo škaredo, raz za hodinu pršalo a cez hmlu dokopy nebolo nič vidieť, super začiatok čo? Keď sme vošli do centra diania po boku sme videli ako tečie široká rieka Sena a lemujú ju nové, moderné stavby-môj prvý dojem bol, že sa nachádzam v Bratislave, Prahe a Budapešti súčasne, len nie v Paríži. Až Eiffelovka ma usvedčila v tom, že som niekde úplne inde. Na fotkách sa táto stará dáma zračí, ako úplne malinká, no keď sa ku nej postavíte, nevidíte na jej koniec. Je tak výnimočná, pričom niet divu, že je považovaná za znak celého Paríža, myslím, že si to úplne zaslúži. Vlastne ona bola aj našou prvou zastávkou a mali sme obrovské šťastie, že sme ku nej prišli hodinu a pol pred jej otvorením, pretože potom sa tam nazbieralo tak veľa národa, že by sme asi za ten celý deň na rad neprišli. Po tom, čo sme sa vyštverali 669 schodmi=2 poschodia pokochali sa výhľadom a chceli mať ešte lepší výhľad, ktorý sme mohli docieliť jedine cestou výťahom na samotný vrch eiffelovky, nevideli sme nič, iba hmlu tak sme sa aj otočili na päte a šli naspäť dole. Najprv mi to síce vadilo, ako ste si všimli zatiaľ píšem iba nejako otrávene, akoby bol ten výlet čistá katastrofa, no prvé minúty tam sa vážne zračili na totálnu pohromu. Napokon, keď som tam bola dlhšie a dlhšie začal mi Paríž pripadať celkom krásne, keď bol taký zamračený. Veď sa sami pozrite na tú fotku z víťazného obluka, kde máme výhľad na mesto s Eiffelovkou. Mám pocit, že jej to dosť svedčí aj takto. Po týchto dvoch zastávkach sme mali asi 2 hodiny, ktoré sme mohli stráviť nakupovaním na Champs-Élysées (prečo si to takými názvami, až tak komplikujú?!), wuhuuu, to bola radosť. Síce som polovicu z tých obchodov nepoznala a vlastne ani pre mňa neboli cenovo dostupné, jediným zámerom boli makarónky, ktoré som si aj kúpila, čiže cieľ sen splnený. V ten deň sme mali ešte naplánovanú galériu Orangeria, ale tú sme nejako nestihli. Takže sme sa večer pobrali na hotel, ktorý bol asi pol hodinu od centra (pokiaľ neboli zápchy) a bol našťastie čistý, so sladkými raňajkami a wi-fi, čiže sme boli všetci spokojní. Inak musím dodať, že najväčšou atrakciu a pre nás najvtipnejším zážitkom, z ktorého sme mali potom pozvyšok výletu také „inside joky“ boli černosi, ktorí boli ovešaní eiffelovkami (plus dáždikmi, keď začalo pršať, ak vyšlo slnko ich pomoc bola voda, pri skvelej atmosfére im dosť peniažkov prinieslo pivo a napokon nesmeli chýbať selfie tyče za 20€) a kričali „half price, for one euro“ alebo lepšie to znie, „half prajz, for one juro.“:D Ak ste sa zatvárili, že aj celkom váhate o kúpe, tak začali vymýšľať, akú lepšiu cenu vám spravia alebo čo ešte k tej cene pridajú. 







0 comments

Here is no comments for now.

Leave a reply