New York, je mnohými milovaný, inými zase nie až tak. Niektorí ho považujú za veľký sen, ostatných láka Ázijská kultúra, či európske pamiatky. Jedny ho považujú za špinavú džungľu s kopou ľudí druhý ako niečo nezvyčajné a unikátne. Neviem vám povedať, kedy, kde a ako som nechala svoje srdce práve v tomto meste, no celé hodiny vám viem básniť prečo. 

Bola som v rôznych mestách, nehovorím, že som ich prešla mnoho, no myslím si, že na môj vek celkom dosť, nie každý má také možnosti, aké som doposiaľ mala ja. Bola som v Londýne, ktorý je krásny, nekonečne ma fascinovali domčeky a architektúra a bolo super vidieť všetky tie slávne pamiatky, no nezapôsobil na mňa tak, ako Paríž. V Paríži bola úžasná atmosféra, milí ľudia, dobrá nálada, taký iný pocit tam človek nadobudol, keď sa pozerám spätne, tak mi napadá slovo-pokoj. Paríž je čarovné mesto naozaj. No nič sa nevyrovná New Yorku. Nehovorím, že je krásny, to nie Paríž je iste krajší, no európske mestá mi pripomínajú domov, sú podobné. Iste nedajú sa porovnávať s Prešovom alebo Bratislavou, ale majú takého toho európskeho ducha. A práve preto, sa vám zastaví dych, keď sa postavíte do stredu ulice na Manhattne a musíte vykrútiť celý krk, aby ste dovideli na vrch budovy. To je to, čim aspoň mne vyvoláva NY takéto neopísateľné pocity. Vždy, keď zbadám akúkoľvek fotku alebo si spomeniem na niečo z dní, keď som tam bola, zastaví sa mi srdce. Neviem, či mi rozumiete, či máte nejaký sen ohľadom cestovania, no ja som si ho splnila, tým, že som tam bola, no zároveň nesplnila, pretože ho nemám dosť. Je toľko miest, ktoré, by som si tam rada pozrela, že ich ani neviem spočítať. Silno, silno, silno verím, že sa tam opäť čoskoro vrátim.