Lily of the valley

Lily of the valley

Menu

Numbers

Tento týždeň sme si naplánovali urobiť mini dovolenku na Domašu, kde som si mohla so sebou zobrať jedného človeka. Najprv som počítala s priateľom, no ten kvôli práci nemohol a potom, aj so svoju najlepšiu kamarátku, no tá tiež nemala veľmi chuť. Vtedy som ostala sedieť so slzami v očiach a nie preto, že by som bola na nich nahnevaná, ale preto, že som bola nahnevaná na seba. Uvedomila som si, že v živote nemám iných ľudí, na ktorých by som sa mohla obrátiť, čo mi tak trochu dodalo pocit samoty. Avšak, vtedy mi to všetko začalo postupne dochádzať. Hovorila som si, načo mám na sociálnych sieťach dokopy 800 followerov, keď ani jeden z nich mi nedokáže absolútne nič ponúknuť, prečo sa tí ľudia za nimi tak veľmi naháňajú, keď ti do života nič nedajú, nepodržia ťa, nepôjdu s tebou na Domašu? Prečo ľuďom tak veľmi záleží na jednom sprostom čísle? Veď ono je to presne tak aj v reálnom živote. Stále ti každý pripomína a hádže pod nos, že je dôležitejšie mať jedného pravého priateľa, než stovku falošných. Prečo sa na to takto ľudia nedívajú aj v tom sociálnom živote? Prečo si svojich stálych sledovateľov nevážia, nekomunikujú s nimi a nesnažia sa ich udržať, naopak stále behajú a zbierajú nových za každú cenu? Mali by si skôr v reálnom živote hľadať pravých priateľov, práve preto, že keď sa ocitnú v takejto situácií, tak ich nebudú mať dvoch, ale aspoň troch.


Nechcem tým však ani náhodou povedať, že ste mi nanič a že si vás nevážim. Práve naopak, som vďačná za svoju komunitu konvaliniek a síce je ironické, že konvaliniek na svete nie je veľa, keďže kvitnú 2 týždne do roka, no práve preto sú také vzácne. Ste pre mňa veľmi vzácni, každý jeden z vás, až by ste sa čudovali, že už ovládam vaše mená, usmejem sa, keď vidím ako mi každú jednu fotku likne ten istý človek alebo, keď mi tu zakaždým zanecháte komentár, či sa vás tá téma nejako dotýka alebo nie. Ja verím, že sa naša komunita konvaliniek ešte rozrastie, len mierim k tomu, že už ľudia zachádzajú do extrémov, kedy si followerov kupujú a pri tom to každý vidí, pretože im dá z tých 3000 ľudí na fotku like 100. 

Nebudem sa tu však hrať na anjelika. Aj ja som z tých, ktorím na tom veľmi záleží, pretože dnešná kvalita závisí od kvantity. Vždy, keď ma niekto odfollowne, vidím to, pretože moje čísla sú naozaj krehké a neskutočne ma to mrzí, no nie preto, že je to číslo o jedného menšie, ale hľadám chybu v sebe, pýtam sa, prečo som toho človeka odradila alebo prečo som ho prestala baviť. Nechcem však, aby som to tak vnímala. Síce si plne uvedomujem, že dnes sa človek nepohne ďaleko, práve s takým koníčkom, ako mám ja. Ľudia si ťa všimnú alebo teda, venujú ti viac pozornosti, ak je to číslo vyššie, než 1000 a ja verím, že ho raz dosiahnem, ibaže sa už viac nechcem zaoberať číslami, nechcem na ne myslieť. Predsa len z matematiky prechádzam každý rok s odretými ušami a tak ju nemám chuť uplatňovať aj mimo školy. Bolo by omnoho krajšie, keby ľudia venovali aspoň polovicu pozornosti v skutočnom živote, ako v tom sociálnom. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je naozaj podstatné, kto s vami je alebo vás sleduje teraz, a kto si myslíte, že s vami bude aj o 10 rokov. Treba si budovať reálny život, pretože follower z druhej strany sveta, nevie o tebe nič iné, len to, aké fotky zavesíš na instagram, čo podľa mňa nie je v živote podstatné. A tiež je dôležité robiť to všetko pre radosť a nie pre čísla. 
off-shoulder blouse: H&M  │  trousers: F&F  │  shoes: CCC

-xoxo Lily 
ASK     BLOGLOVIN     FACEBOOK     INSTAGRAM

9 comments

Lily

Zrovna předevčírem jsem narazila na výhodné letenky do Norska. A když mi to přítel i 2 kamarádky odřekli, taky si uvědomila, že už si nevybavuji nikoho, s kým bych tam chtěla/mohla jet pod stan. Ale tak to prostě je, jsem poměrně samotář a někde se to odrazit musí 🙂 Jelikož blog mám v začátcích, jsem ráda za každý jeden komentář i čtenáře, přecijen je to motivace, že to, co píšu či fotím alespoň někoho občas zaujme. Ale celou tu honbu za čísly nechápu.. kolikrát to o kvalitě blogu vůbec nevypovídá. Mimochodem, povedené fotky, moc se mi líbí to prostředí! 🙂

Sofie futó

OMGG, na fotkách ti to hrozně moc slušíííí!!! Přesně o tomnhle jsem přemýšlela, ale já jsem ráda za těch pár kamarádek co mám a honbu za čísly moc nechápu. Teď mám od blogování delší pauzu, kdy si snažím uvědomit, co v životě vlastně chci, co mě baví, srovnat si priority, ale když jsem aktivně psala tak jsem měla z každé odezvy radost jako malá holka, hlavně protože jsem viděla, kolik jsem za tím měla práce, psaní článku, focení, vymýšlení, propagace příspěvku…. z každého komentáře jsem měla velkou, velkou radost.

Jane Hepburn

first of all, nádherné fotky! hlavne slovíčko numbers na prvej tam perfektne zapadlo.
No a tiež si uvedomujem, že mám naozaj len zopár ozajstných kamarátov, s ktorými sa striedavo stretávam a viem, že keby niečo potrebujem, títo ľudia mi pomôžu. Ale takisto či máš 100 kamarátov alebo 3, vždy sa môže stať, že ti niečo zamietnu všetci. Žiadne číslo nie je nevyčerpateľné 🙂
Ja som sa niekedy tiež hnala za followermi a komentármi, ale teraz som rada za každý jeden, vždy ma veľmi poteší a som rada za ľudí, ktorí sa ako komentujúci objavujú pravidelne 🙂 a má to byť podľa mňa o týchto radostiach a nie o strese, že "och bože, potrebujem čo najrýchlejšie získať ďalších 200 follows".

bee.

Je to také… zvláštne, že? Dennodenne stretávame nie desiatky, ale stovky ľudí – v škole, v práci, ale i len na ulici; niektorých nepoznáme vôbec, k niektorým tváram vieme aspoň priradiť meno, a hoci i takí spolužiaci o nás vedia celkom mnoho, predsa len ľudí, s ktorými môžeme počítať vždy a všade a vieme, že sú tu pre nás, vieme spočítať len na jednej ruke. Čím to vôbec je? Veď nemôže byť na svete len jeden či dvaja ľudia, ktorí nám rozumejú a ktorí s nami zdieľajú rovnaké názory, veď na Zemi je sedem biliárd ľudí, a okej, možno nemôžem rátať všetkých, ale tak i len Prešov má takmer stotisíc obyvateľov, tak sa mi nechce veriť, že tu sú len traja ľudia, ktorých môžem označovať za najlepších kamarátov. Alebo je to tým, že sme tak utiahnutí do seba? Žijeme virtuálnym svetom? Alebo tým, že netrávim každý piatkový večer vonku v Štýle alebo Orli? Je chyba vo mne?
Myslí, že hoci to chceme alebo nie, tie čísla nás asi skutočne definujú. Dobrý instagram je ten, čo má viac ako tisíc followerov, i keď sú tisíce accounts, ktoré toto číslo nemajú, a predsa sú ich content a fotky desaťkrát lepšie ako účty pýšiace sa ghost followers; a to isté platí o blogoch či o Facebooku, lebo predsa mať dvetisíc priateľov je lepšie ako sto dvadsať, i keď máš medzi priateľmi nejakých Kórejčanov, ktorí ti píšu, aby si im sfotila svoj výstrih. A je smutné, že takých ľudí označujeme za cool, že toto sú naše celebrity, že toto sú ľudia, o ktorých si myslíme, akí sú super a populárni a slávni a neviem čo ešte.
Ale dá sa vôbec taký pohľad na svet zmeniť?

monica

Občas, keď si tak v piatok alebo sobotu večer sedím pri počítači a pozerám seriály, pritom jem (as always), poviem si, že aký sociálny život vlastne mám. Prečo nie som práve v nejakom klube a nezabávam sa so svojou partiou. A potom mi dopne, že to by nebol o pravé. Nebola by som to ja. Milujem svojich najbližších kamarátov a síce ich možno nie je veľa, znamená to pre mňa omnoho viac, ako keby som ich mala mať 100. Tak isto je to aj na blogu. Som vďačná za každého jedného čitateľa a hrozne rada vás spoznávam bližšie. A užívam si to. Pretože.. z jednej strany možno aj ja snívam o tisíc followeroch na instagrame a slávnom blogu, ale netuším, ako by som sa potom mohla venovať toľkým ľuďom naraz, pretože to je to, čo by som skutočne chcela. Niektorí si možno neuvedomujú, že to nie je len o tom, že si niekoho followneš a potom lajkuješ z času na čas niečo, alebo len tak okrajovo čítaš to, čo ten človek napíše ale nikdy sa k tomu nevyjadríš. Je to komunita, ktorá by si mala zdieľať svoje názory a spoznávať sa aj keď žije na druhom konci krajiny. Napísala si to podľa mňa naozaj pekne! ♥

Dominica

V prvom rade, krásne fotky ♥ Išla som tadiaľ asi pred troma týždňami a bola som si istá, že tam raz určite nafotím outfit. Tebe to veľmi pristane.

Vždy som to brala tak, že som introvert a teda dokážem čas tráviť aj sama a napĺňa ma to, no predsa sa vždy teším na tých pár kamarátov, ktorí ma nikdy nenechajú v štichu.
Vždy ma zarážalo to, ako má niekto na Facebooku 1000 priateľov, z toho pozná možno 100 a z nich ho menej ako desiati nikdy nepodrazia, ak o niečo ide. No a potom, samozrejme, píše deprimované statusy o tom, ako je sám, pričom mu to lajkne aspoň 300 ľudí, no nikto sa nepokusí vyvrátiť to. Ale že si ten človek stále ide za svojim a potvrdzuje žiadosti všetkým, ktorí mu ju pošlú. Podobne je to aj na blogu, kedy mi sem-tam príde komentár, či nechcem vzájomne sledovať. Takýto blog hneď ignorujem, aj keď by mal byť fakt kvalitný a zaujímavý, no prístup ma odrádza. A aj instagram, niekto má tisíce followerov, fotky fakt priemerné a pri každej z nich tagy followforfollow a podobne. Mať vysoké čísla by síce možno bolo pekné a kto by to nechcel, ale vždy som omnoho spokojnejšia, ak si poviem, že každého priateľa, ktorého na Facebooku mám, skutočne poznám, rozprávala som sa s ním a viem, čo je to za človeka.
Myslím si, že si to fakt krásne napísala a povedala si tým všetko, čo bolo potrebné. A dúfam, že, hoci ja to k životu fakt nepotrebujem, si to raz uvedomia aj tí, ktorí sa ešte stále naháňajú za followmi a lajkami. Možno to bude práve v situácii, kedy zistia, že ich takmer nikto v skutočnosti nepodrží.

Chloé

Urobila som si z toho nádherný článok 🙂 A v podstate máš pravdu, všetko okolo nás sa krúti okolo čísiel a smutné je to, že naozaj to ľudia vnímajú a vidia, ale aj tak v tom pokračujú. Je skvelé, že sa ľuďom páči to, čo robíš alebo čo si práve odfotil, no občas to stúpne do hlavy a človek chce viac a viac. Veľmi sa mi páči tvoj outfit, choker je úžasný 🙂 a rovnako tak fotky!

http://www.frenchstyle.blog.cz

Viktória Kačmárová

sekne ti to 🙂 miesto je krásne 🙂 a napísala si to pekne a pravdivo 🙂 BTW keď budem späť na východe rada s tebou pôjdem na tú Domašu 🙂

Lily Of The Valley

Haha, to je milé! Ďakujem krásne♥

Leave a reply