Lily of the valley

Lily of the valley

Menu

Confession of fashion blogger

Asi ste si všimli, že to tu poslednú dobu trochu hapruje a často krát som si povedala, že vám to proste nechcem vešať na nos, no už sa to dostáva do takého štádia, že by bolo asi správne vysvetliť vám, prečo. Tí, čo ma poznajú naozaj dobre, vedia, že nič nerobím na 10, 50 ani 80%, keď sa do niečoho pustím, dávam do toho srdce, dušu a vlastne všetko, čo mám a čo viem. Tiež, som na seba dosť prísna, niekedy, až do takej miery, že tým týram samú seba, pretože keď mi niečo nejde alebo nie je podľa mojich predstáv, nejem, nespím, iba nad danou problematikou rozmýšľam a snažím sa prísť na nejaké logické riešenie, ibaže to niekedy trvá aj týždne. Potrebujem mať všetko dokonalé, potrebujem sa líšiť od ostatných a aj keď to asi znie dosť silene, proste je to tak. Aký má zmysel vidieť jednu a tu istú vec všade? Mne sa páči, keď prídem s niečim originálnym a ľuďom sa to páči, inšpirujú sa odo mňa a to mi robí najväčšiu radosť. Nemyslím si, že som zo svojej cesty vybočila, to nie, skôr sa mi míňa inšpirácia, čo je normálne, nedá sa byť stále iba hore a tiež, nie som spokojná sama so sebou.

Totižto, som obklopená mnohými ľuďmi, ktorí sú šikovní, talentovaní, vynikajú v niečom. Týka sa to nie len mojich spolužiakov, kamarátov, rodiny, ale aj blogerov, instagramerov či youtuberov. Denno denne mám na očiach ľudí, ktorí sú pre mňa obrovskou inšpiráciou, neskutočne sa mi páči, to čo robia a mám v sebe taký pocit, že by som sa im chcela vyrovnať. Nie tým spôsobom, že by som chcela byť rovnaká, ako oni, nechcem nikoho kopírovať a každý má byť predsa, taký akým je. Ale napríklad sa mi páči niekoho štýl a ja by som sa veľmi chcela dostať na takú úroveň, na akej je ten človek, chcem aby sa mi páčila moja práca, tak veľmi ako ich. If it makes any sense. Jednoducho, očakávam od seba viac, pretože nechcem sa na niečo pozerať s tým, že jej to je pekné a pinnem si to na nástenku, práve naopak, rada by som to dostala aj do reálneho života, a obklopovala sa tým hmotne.

Napríklad módou. Tá pre mňa znamená veľmi veľa a vlastne ani neviem prečo, keďže ľudia by bez nej dokázali žiť a môžeme si na rovinu povedať, že vôbec na nej v živote nezáleží, sú to v podstate kusy handier, ako môj ocko hovorí. Lenže móda je jedna jediná vec, ktorá mi akosi ide(?), neviem či je to ten správny výraz. Teda…ja sa tak označujem, že som módna blogerka, prezentujem sa tu v outfitoch a po pri tom, to vôbec nie je nič prelomové. V tejto dobe sa už vie pomaly každý človek dobre obliecť a povedala by som, že aj lepšie, takže moja otázka v posledných dňoch znie, že čo tu ja vlastne robím. Ukazujem, že mám vkus? Že si možno dokážem dať na seba občas niečo, odvážnejšie alebo originálnejšie? Jasné, nie každý dobre oblečený človek chce byť blogerom a treba aj do tejto brandže nejakých ľudí, keď sa však pozriem na svoju galériu outfitov, páči sa mi, čo mám na sebe, nenosila by som niečo, v čom by som sa necítila dobre, ibaže mám pocit, že mám na viac, že mám väčšiu kreativitu a originalitu a mohla by som to dotiahnuť, do šialenejších či zaujímavejších podôb. Priala by som si, aby ľudia našli na mojom blogu niečo, čo v iných blogoch nájsť nedokážu, priala by som si, aby som inšpirovala ľudí, tak ako aj mňa niektorí dokážu inšpirovať, pretože je síce pravda, že toto tu všetko robím pre seba lebo ma to baví, ale pokiaľ za sebou nič nezanechávam a nikoho ničím nezaujmem, tak to akosi stráca na význame.

Uvedomujem si, že nie som človek stvorený na blogera. Momentálne sledujem street style z fashion weekov a nestíham sa diviť, čo všetko sa práve z tých kusov „handier“ dá vytvoriť. Lenže, majú to na sebe ženy, ktoré vyžarujú zo seba niečo tak štýlové, sú vysoké a tenké a všetko na nich vyzerá zaujímavo a to sa nechcem nijak zhadzovať, ale veeľmi dobre viem, že keby som si dala tú istú vec na seba, čo majú oni, nevyzerala by som tak dobre. A to je to, čo ma žerie. Celé dni rozmýšľam, či vôbec má zmysel sa snažiť, keď vlastne nemám ani čím ísť príkladom a keď sa už označujem za módnu blogerku a pri tom tak absolútne nevyzerám, nie len výzorovo, ale aj štýlovo.

Neviem, možno to všetko iba preháňam a nikto to nijak nerieši. Každý si ide svoje, ako sa hovorí, ibaže ja som bola vždy ten typ človeka, ktorý chcel niečo aj dokázať. Viem, ešte mám celý život pred sebou, niektoré blogerky, ktoré sledujem začali v 22 a teraz majú 27 a sú vlastne v tých najlepších rokoch. Dovtedy mám ešte čas, no zároveň si uvedomujem, že by som mohla robiť veci lepšie, neviem síce či je to ten správny výraz, ale sama sebe úprimne nerozumiem a o to je to ťažšie, vysvetľovať moje zmätky vám. Všetko, čo však na blogu píšem, tvorím, fotím, je robené s láskou, nedala by som tu niečo, za čim si nestojím, ja len že som nikdy nebola človek, ktorý by chcel, písať, ktorý by sa zaujímal o pečenie, kozmetiku alebo neviem čo (áno sú to veci, ktoré ma bavia, ibaže do istej miery), vždy bola móda mojou jasnou voľbou a bohužiaľ, sa momentálne cítim, ako keby som v tomto odvetví zlyhávala, aj keď si každý môže budovať svoj štýl vo vlastnom duchu a pod módu sa môže rátať v podstate aj ten najminimalistickejší kúsok, lenže ja v tom vidím viac, než len to. Pretože móda, je jediná vec, ktorá ma napĺňa a v ktorej sa viem akosi vyžiť, ibaže nie som pre ňu absolútne stvorená, takže sa v nej nedokážem realizovať do takej miery, ako sa mi páči na ostatných a zároveň ako dobre to na nich vyzerá a neviete si predstaviť, aký je to ubíjajúci pocit, keď nedokážete robiť na 100%, to čo vás robí šťastným.

-xoxo Lily 
ASK     BLOGLOVIN     FACEBOOK     INSTAGRAM

10 comments

Kitti.

Ja si myslím, že máš len také obdobie, keď sa cítiš, že nie si pre to stvorená aj keď to robíš s láskou a naplno. Ale v istej miere viem úplne o čom hovoríš, pretože ja sa dokážem tiež vynervovať a rozplakať keď niečo robím a neni to nakoniec tak ako som si predstavovala a hlavne sa to týka blogu. Práve nedávno som mala obdobie, že som chcela skončiť, lebo mi to pripadalo, že to nemá význam a nepáčilo sa mi čo robím. Myslím, že najlepšie je si dať chvíľu pauzu a urovnať si to v hlavne a potom sa do toho znova pustiť. Nemôžeš taktiež porovnávať streetstyle z fashion weekov a iných udalostí, pretože tie blogerky keď začínali tiež to nemali tak. Keď je móda naozaj to, čo ťa baví a napĺňa, tak by si sa tomu určite nemala prestať venovať, aj keby si mala písať blog len pre seba. Hlavné je, že to teba baví a napĺňa a robíš to s láskou. ♥

Jane Hepburn

Samozrejme, že to má zmysel! Ako si sama povedala, baví ťa to, všetko okolo blogu robíš s láskou. Ja som tiež mala také dlhé obdobie, kedy sa mi článok bez komentárov, bez toho, aby si to ľudia všimli, nerátal za dobrý článok. No dnes sa na to pozerám inak a blogujem, lebo ma to neskutočne baví, nech si tam píšem, čo chcem.
Jasné, je veľa blogeriek, ktoré sa do dvoch mesiacov od začiatku blogovania dostali medzi tie zvučné mená, ale na druhú stranu je tu aj veľmi veľa takých, ktorí si vybudovali to meno počas aj piatich rokov alebo viac. Myslím si, že tvoje outfity aj články sú naozaj super a je to zasa niečo iné ako je na iných blogoch, určite nie nezaujímavé a ako by som to .. tuctové ? 😀 Ako tvoj blog pozorujem, máš tu naozaj veľa ľudí, ktorým sa tu páči, vracajú sa sem pravidelne a to nie je len tak, to niečo znamená. Takže vyhupni sa z tohto pesimistického obdobia čo najrýchlejšie a pokračuj v tom, čo robíš!!

Inak ďakujem ti veľmi za prekrásny komentár, úplne s tebou súhlasím ❤

Dominica

V prvom rade, hovoris tu, ze sa v tom necitis byt dobra. Prave teba obdivujem za to, ze stale mas na sebe nieco, co je napadite, stale ti to pristane a vies, co ti pristane. A dalsia vec, tych outfitov mas fakt dost, co znamena fotenie a tak… Mne by sa velmi pacilo mat tolko outfitovych clankov na blogu, no zatial si neviem predstavit chodit tak casto chodit fotit. Takze v tomto ta fakt velmi obdivujem. Mozno to bude tym, ze vsetko chces robit na 100percent – a aj to vidno z clankov, pristupu k blogu a zo vsetkeho, takze vzdy rada citam tvoje clanky, lebo z nich ide neskutocne pozitivna energia.

Su chvile, kedy si asi kazdy mysli, ze to mozno ani nema zmysel – a sama mam take pocity teraz, ale snazim sa s tym bojovat. Aj tie zname blogerky si tym presli, niektore sa zviditelnili hned, inym to tiez urcite trvalo aj niekolko rokov. No priznam sa, ze parkrat sa mi stane, naposledy dokonca niekedy predvcerom, ze som si prezerala nove clanky, myslela som si, ze som na blogu jednej finskej blogerky, no v skutocnosti to bola jedna nemecka. Tym som chcela povedat, ze prave tieto zname blogy su casto na jedno kopyto, vpodstate nicim sa nelisia. Tvoj je stale niecim svojsky, mozno prave tym tvojim pristupom. Takze nemusis mat obavy, ze to nema zmysel a ze v tom nie si dobra. Nie som predsa jedina, kto sa tu rad vracia, takze nieco na tom snad bude. ❤❤❤
DominicaLand

Anonymný

Môžem ťa ubezpečiť že určite nie si jediná ktorá sa takto cíti. mne sa to stalo nedávno. keď som čakala že môj život konečne naberie ten smer ktorý má a že všetko sa dá doporiadku, práve vtedy sa všetko rozletelo na milión kúskov a ja som splašene pobehovala a snažila sa ich pozbierať. vždy chcem mať všetko pevne v rukách a o všetkom vedieť… tak som sa cítila že som akosi stratila smer, nevedela som kam ísť ďalej, kam vlastne smerujem, čo chcem robiť…skrátka som nevedela nič. stále sa tak cítim no o trochu menej. potom prišla nejaká dobrá správa, niečonsa mi podarilo, dostala som dobrý nápad a zrazu akoby mi fúkol nový vietor do plachiet (doslova). už to nrbolo také hrozné a ubedomila som si že všetko mám v rukách ja a záleží len na mne akonsa rozhodnem- či už to bude dobré alebo zlé rozhodnutie. teraz som asi trochu mimo témy a sama si tu vylievam svoje srdce ale chcelamsom tým povedať, že každý má niekedy také obdobie a možno ešte častejšie než si myslíš, vždy si vravím ako to ide všetkým ostatným ľahko, tak rýchlonsa rozhodnú, dosiahnu čo chceli..ale keď som sa zamyslela asi všetci majú také myšlienky ako my len proste pokračujú,idú ďalej lebo je to to čo chcù a toto je čo ty chceš. vôbec nemusíš byť ako ostatné blogerky alebo obliekať si to čo ostatné na fashion weekoch. buď sama sebou a buď na svoj štýl pyšná a rozvíjaj ho takým smerom aký sa ti páči. teraz je už ťažké prísť s niečim novým ale zato môžeš robiť overené veci dobre.a nepochybuj o sebe, nikdy nevieš možno si práve o tebe niekto myslí aký si talent a ako ti to ide. ok, je to mega dlhý komentár a je z toho riadna myšlienková kalamita ale snáď si ma pochopila. 🙂 len pokračuj ďalej.

Klára Sláviková

Myslím, že takým obdobím si každý jeden človek raz za čas prechádza. Ja tento pocit, ktorý opisuješ poznám veľmi dobre. Najhoršie je, keď vidíš ako sú všetci okolo teba v niečom dobrí, baví ich to a inšpiruje iných.. a potom sa pozriem na seba a nevidím absolútne nič. Takže riešením je zobrať si lupu:D (veľmi metaforické). Ja tvoj blog navštevujem pravidelne (netrúfam si povedať ako dlho, lebo nemám odhad ale ešte si pamätám blog a články s Dáškou) a za tú dobu ma neprestal baviť. Si milé, sympatické, šikovné a KREATÍVNE!! dievča. To čo robíš ti ide veľmi dobre a nie je dôvod na takýto pesimizmus. Nabudúce keď ťa uvidím v meste (lebo prvýkrát mi bolo divné iba tak k tebe prísť) ti to prídem povedať osobne, lebo sama viem, že povzbudenie je najlepší liek proti tomuto:)

Lily

Mně se na tvém blogu líbí právě to, že je takhle moc osobitý, ne klasický fashion blog. Módě nerozumím, sázím na jednoduchost a pohodlnost, a taky cenu. Fashion blogy, kde je pětkát týdně post s outfitem bez nějakého textu či smyslu, s kousky, které si drtivá většina čtenářů těchto blogerek stejně nemůže dovolit, to mě nebaví a nemyslím si, že je to dobrý cíl, být jako takové, ač nejspíš jistým způsoem úspěšné, blogerky, pro člověka právě tak kreativního a lidského, jako jsi ty (resp. jak na mě působíš). Líbí se mi tvá hravost a jestli říkáš, že bys mhla být i šílenější, tak do toho jdi! Nebuď smutná, že nejsi jako ostatní, drž se pevně toho, co a kdo jsi a jak to děláš, protože dle mě to děláš vážně dobře 🙂

Alexandra Čuchorová

Toto boli vážne pekné a úprimné slová. Ja mám k móde tiež blízko. Baví ma skúšať niečo nové, dotvárať obyčajné kúsky alebo ukazovať ľuďom že pekne obliecť sa dá aj za pár eur. Niky som v ničom nevynikala. V škole som nikdy nebola najlepšia. Venovala som sa gymnastike, hre na klavír, flautu, spevácky, herecký, beh a vo všetkých aktivitách som bola len priemer. Teraz sa venujem tancu a tiež sa tak cítim. Viem že si za to môžem sama pretože kebyže vážne chcem tak sa to nejak dá, ale mala som pocit že v mode, obliekaní to bude iné pretože tu nie sú žiadne pravidlá, zostavy, noty z ktorých by nás niekto skúšal a na základe toho ohodnotil. V móde je dovolené všetko a teoreticky každý je najlepší pretože každý má nejaký štýl v ktorom sa cíti confident. Napríklad ja by som nemohla ísť niekde v rifliach tričku s mimoňom a ružovou mikinou. Nie vážne nie!! Moja dušička by bola taká malaá že by tam asi ani nebola a zas nevedela by som si predstaviť takých ľudí nosiť moje kúsky. Každý má niečo svoje v čom je doma. A na záver chcem len že nevešaj hlavu toto je určite len obdobie ktoré rýchlo prejde! Ja som na tom teraz presne tak isto ale s tancom. Len treba myslieť pozitívne!!

SASHA´S LIFE

monica

Ak mám byť úprimná, na tvoj blog chodím neskutočne rada už len z toho dôvodu, že si iná. Páči sa mi, že do svojich outfitov vkladáš samú seba a robíš to skvele! Pretože si myslím, že nejde o to čo máš na sebe, ale ako vieš nosiť to, čo máš na sebe. A z toho dôvodu nezvyknem veľmi sledovať nejaké známe blogerky. Viem, mala by som možno, pretože to sú ženy ktoré sa vedeli práve obliekaním presadiť v tomto svete. Lenže ja mam väčší zážitok z toho, keď sa pozriem na tvoje outfity ako na nejaké, ktoré sú plné dizajnerskych kúskov. Ja v tom hľadám tú úprimnosť, to šťastie a úsmev a nie veľmi sa mi páči keď je to len o tom, že sa nejaká dokonale štíhla baba postaví pred kvalitný foťák a bez úsmevu slúži oblečeniu ako vešiak. Všetci máme v sebe niečo, čo iní nemajú. Trust that you are enough. Aj ja si veľakrát zanadávam, že ako je vôbec možné, aby tie youtuberky vyzerali stále tak dobre a ich videá boli tak kvalitné. Lenže my možno nevidíme to pozadie toho celého. Napríklad, keď sledujem rôzne beauty blogerky ako sa líčia a dávajú na seba kilá toho, čudujem sa, že ja vo finále vyzerám ako torta. Lenže oni majú svetlá, majú drahé kamery a celé video prejde úpravou. To sa predsa nedá porovnať s tým čo mi potom vidíme v zrkadle pretože video je video. Neviem presne čo som týmto chcela docieliť, ale nechcem aby si si myslela, že robíš niečo zle, pretože nerobíš. Všetci sa chceme niekam posúvať, ale to príde časom. Možno sa ani nenazdáš a v jeden deň, pri písaní článku si povieš, že si presne tam, kde si chcela byť. Možno je to obdobím, alebo tlakom okolia, ktoré každému prikazuje byť dokonalým. Buď jednoduchou taká ako doteraz, netráp sa nad tým, že to nedáva zmysel. Skús si napísať veci, ktoré ti tento blog priniesol alebo ťa naučil a uvidíš, že to bude mať zmysel. 🙂

Another Dominika

Skvělý článek! Vážně, úplně jsi mě s ním dostala, nikdy by mě nenapadlo, že zrovna ty by jsi mohla mít podobné pochybnosti ohledně blogu. Podle mě máš úžasný styl, inspirativní a svůj. Vím, že se mi to hrozně snadno řekne, ale je úplně zbytečné, aby jsi se kvůli tomuhle trápila. Asi tomu dej čas a uvidíš, jakým směrem se budeš chtít vydat 🙂

AXE Giveaway | Another Dominika

bee.

Nechcem tu písať o tom, že viem, o čom hovoríš, lebo hoci to je pravda, pretože i ja som sa teraz zasekla, články na blog vôbec nepribúdajú tak, ako kedysi a ani to nie je content, ktorý by som chcela; pretože tak ti nijako nepomôžem.
Radšej ti tu poviem, ako sa svoj "stav" snažím vyriešiť ja.
Take a step back, honey.
A popremýšľaj, prečo nie si ako zahraničné blogerky, ktoré sa blogovaním živia a je to ich práca. Popremýšľaj, kde vidíš svoj problém.
Lebo si nízka?
A prečo to nevyužiť ako plus? Veď všetky modelky a blogerky majú dva metre tridsať, pás ako ceruzka a nohy dlhšie ako ja. Tak prečo nevyužiješ svoju výšku ako výhodu? A neukazovať ľuďom, čo nosiť i keď má človek 150 centimetrov? Veď to je skôr tá tradičnejšia a priemernejšia výška dievčat. Je to niečo, čo nezmeníš; zrazu nevyrastieš o pol metra. To je ako keby si ryba povedala, že sa naučí šplhať po stromoch a za svoju inšpiráciu si zvolí veveričku. Ale ryba sa nikdy nestane veveričkou, tak prečo by mala plakať nad tým, že sa nikdy nebude vedieť šplhať po stromoch, keď vie krásne plávať? Využi to ako svoju výhodu. Kvantum tvojich čitateliek má výšku podobnú tej tvojej a sledovanie tvojich outfitov ich inšpiruje – už len tým, že si iná; a nie si nohatá blondína.
Snaž sa otočiť to, čo vidíš ako svoje nedokonalosti, v svoje prednosti. A ja viem, že sa to jednoduchšie povie ako spraví, ale ono to ide.
BEELIEVIN // Facebook Page

Leave a reply