Lily of the valley

Lily of the valley

Menu
Prijímačky

Prijímačky

Bolo to presne pred týždňom. Akurát som bola pri krajčírke, ktorá mi skracovala nohavice a mala som to namierené do kaviarne, kde som sa mala stretnúť s Pepkou. Bolo okolo štvrtej poobede, keď som sa pozrela na mobil a na displeji mi svietil zmeškaný hovor od neznámeho čísla a smska od ocka, kde bolo napísané- Bude ti volať nejaká teta z BA. Začudovala som sa, že kto, čo so mnou chce, ale tak zvesela som vytočila telefónne číslo, a keď som počula, že mi niekto zdvihol, povedala som kamarátsky: ,,Dobrýý, prepáčte, ale som v meste a nepočula som telefón.“ A z druhého konca sa ozvalo: ,,Dobrý deň pani Janeková, Mod’spe Paris pri telefóne, chceli by sme Vás pozvať na zajtrajšie prijímačky.“

Vtedy nastal v mojej hlave chaos. Povedala som tej pani, že ja nie som z Bratislavy, ale z Prešova, pričom ešte raz podotýkam, boli ŠTYRI hodiny poobede a o DESIATEJ ráno, na druhý deň som tam mala byť. A taký milý hlások mi odpovedá, no ale veď to stíhate. A mne sa iba v hlave ozývalo jedno veľké PROSÍM, to si snáď zo mňa niekto robí srandu. Tá pani mi nadiktovala všetky dôležité časy a ja sa jej ešte raz pýtam: ,,Prepáčte, ale keď zajtra nestihnem prísť, tak môžem sa dostaviť na ďalší termín?“ A ona na to: ,, No keby náááááhodou…“ Vtedy som vedela, že to „náhodou,“ neprichádza v úvahu.

Hneď som volala rodičom aj Pepke, z oboch strán som počula iba: ,,Si normálna, veď to nestíhaš, zavolaj im, že prídeš až na druhý termín!“ Ibaže, keby som veľmi chcela, stihla by som nočný vlak, a mohla by som sa tam nejako dostaviť, a tak som napísala mojim spolužiakom, že čo mám robiť. Oni mi jednohlasne odpisovali, že mám ísť, pretože je to možno nejaká skúška a oni chcú vidieť, ako veľmi mi na tom záleží, pričom na druhej strane rodičia, stále hovorili, že ani náhodou ma nepustia.

Pod tým nátlakom, stresom, chaosom a najmä akciou, ktorá bola absolútne, totálne mimo mojej komfortnej zóny, som dostala panický záchvat, úplne som sa zrútila a nevedela som, čo mám robiť. Pre mňa je prosto nereálne, že mám prísť domov, zbaliť sa, nasadnúť na vlak, cestovať celú noc a ísť na prijímačky, úplne nepripravená psychicky aj fyzicky. Vtedy mi však P úplne pokojne povedala, že ona pôjde so mnou, a že sa mám prekonať, lebo v živote budú horšie veci. A ja viem, že budú a viem, že sa to všetko dá zvládnuť, ale ja som prosto pohodlný človek a musím mať všetko dopredu naplánované, a zorganizované, čiže som sa cítila, ako keď by Monk stúpil na čiaru dvoch dláždic. Avšak nejako som sa upokojila a povedala si, že to bude fajn, že sa s P budeme rozprávať celú cestu a budeme sa smiať, a pôjdeme ráno do nejakej fancy kaviarne na raňajky, a že prosto bude dobre.

Tak teda, zviezla som sa domov, rýchlo som vymýšľala outfit na pohovor, balila sa, umyla si vlasy, dala všetkým zverom jesť, pretože to je dôležitý bod inak, bola som sama doma, celá moja rodina bola v zahraničí, preto som musela ísť v noci na vlaku, pripravila som si jedlo, no a išla som. Cesta bola úplne totálna katastrofa. Nikdy nikomu neodporúčam ísť nočným vlakom cez južné Slovensko. Po prvé, boli tam tí najdivnejší ľudia ever, totálne creepy, krívajúci, jednookí, s otrhanými šatami a po druhé, tá cesta trvala 8 nekonečných hodín, a nedalo sa tam ani spať. Ešte ďalšia šialenosť bola, keď v Košiciach totálne vystrašená sprievodkyňa povedala do rozhlasu, že vo vlaku je nahlásená bomba a máme urýchlene vystupovať. No prosto, zážitok na celý život.

Ďalší šok nastal, keď som prišla už do tej školy, sadla som si do lavice a bola tam so mnou ešte jedna dievčina, ktorej som sa opýtala, či sa bojí, ako dlho cestovala, a že či jej tiež včera tak na poslednú chvíľu dali vedieť. A ona, že vlastne vďaka nej tam sme, pretože im deň predtým volala, či má na tie prijímačky prísť alebo ako, a oni, že  veď pred týždňom sme vám  posielali pozvánky… Vtedy sa vlastne zistilo, že mali skrat v systéme, preto museli deň predtým všetkých obvolať. Takže, skúška to nebola. 😀 Čo sa týka samotných prijímačiek, tak dopadli, myslím si, že veľmi dobre. Ako prvú sme písali esej, s neskutočne strašidelnou témou, ktorej zadanie som čítala asi na 10-krát, či tomu ozaj dobre rozumiem. 😀 Potom nasledoval psychologicky test a o 2 a pol hodiny nato, pohovor. Všetko to prebiehalo v angličtine, keďže vyučovanie na tej škole je v tomto jazyku. Tam už som bola psychicky v pohode, usmievala som sa na nich, mala som dobrú náladu, otázky, ktoré sa ma pýtali som už akosi mala dopredu pripravené a čakala som, že sa ma takéto niečo budú pýtať .

Spiatočnú cestu nás brali už moji rodičia, keď sa vracali z Rakúska. To bolo jedno šťastie, že sme nemuseli ísť zase na vlak. No a obrovská prekážka z dňa predtým sa stala len jednoduchým krokom, ktorý sa dal v pohode zvládnuť, preto mám ponaučenie do budúcna, že netreba tak veľmi zmätkovať. Okrem iného sa opäť potvrdilo, že rodina a priatelia sú to to najdôležitejšie a najvzácnejšie. Rodičia boli mojou obrovskou podporou, stále boli pri telefóne a zdvíhali mi po prvom zvonení, mamka zakaždým plakala, moja teta nás ráno o pol 6, keď sme prišli do Bratislavy čakala u nej doma, aby sme sa mohli prezliecť a trochu vydýchnuť, druhá teta mi vypisovala smsky, priateľ ma bol odviesť na stanicu, spolužiaci mi písali, ako som dopadla, no čo je hlavné, Pepka bez mihnutia oka išla so mnou, len tak, hoc len na otočku, pričom vedela, že to bude únavné a zabije deň, keďže nemala čo robiť, kým ja som bola v škole, ale vôbec jej to nevadilo. Stále nerozumiem, ako som si zaslúžila mať takého dobrého priateľa, a hoc mám jedného, som fakt veľmi vďačná, lebo toto by málokto urobil. Tomuto sa hovorí priateľstvo. Ďakujem!

No a, čo myslíte, príjmu ma? Ja sama som zvedavá a v očakávaní vyčkávam, kedy príde TEN email, s TOU odpoveďou. 🙂

7 comments

Jane Hepburn.

Fuu, tak to verím, že bol ozaj šok a muselo to byť poriadne náročné. Verím, že si to zvládla a dostaneš pozitívnu odpoveď!! 🙂 A Pepka dostáva ocenenie priateľ roka! 🙂 A donuty museli byť skvelé, ešte som ich tam nebola vyskúšať, ale raz určite zájdem.

    Lily of the valley

    Tak na psychiku bolo, ale zvládlo sa to. 🙂 Áno, to určite dostáva! A donuty síce neboli najlacnejšie, a čakala som, že to bude umelé, ako tie v obchode za 0,30€, ale opak je pravdou, bolo to jedno z naj jedál, aké som kedy jedla. Odporúcam všetkými desiatimi!

Kitti. ♥ thestyletale.com

Wauuu, takto na rýchlo prijímačky.. Ja by som isto rovnako zmätkovala ako ty a to mám Bratislavu blízko, nie to ešte cez celé Slovensko. A veľmi ti držím palce, nech ťa príjmu ♥

    Lily of the valley

    Ďakujem Kitti ❤️

Viki

Držím palce, verím že to dopadlo super 🙂

    Lily of the valley

    Ďakujem 🙂

bee

Poľana človeku zmení život 😀 Zajtra ráno ideme domov na sviatky a dnes sa ma spolužiačka z Považskej pýtala, prečo nejdeme polnočákom, no mne stačil prvý semester a jedna osemhodinová cesta Poľanou – a už nikdy, NIKDY viac 😀
Prijímačky sú už samé o sebe veľmi stresujúce – a pridať k tomu ešte celý tvoj príbeh… Wow, máš u mňa obdiv, lebo by to len tak niekto nezvládol! No je super, že si sa rozhodla predsa len ísť a nezľakla si sa, pretože nakoniec si to všetko krásne zvládla ♥
Držím palce, dúfam, že ťa vezmú a rozhodneš sa prísť do Bratislavy ❤
A STYLISH BEE // Facebook Page

Leave a reply